Tajomné mestá III. – Stovežatá Praha

Určite si každý z nás aspoň raz za život povedal: “Sem sa musím ešte vrátiť.” Ja som túto vetu vyslovil už v prvý deň nášho “predĺženého víkendu” v Prahe. Milujem starobylé mestá, milujem historickú architektúru, milujem prechádzky po neznámych miestach a mestách. Praha je to miesto, kde som si prišiel na „svoje“.

Praha je plná prekvapení. Pouličný umelci rôzneho žánru sú na každom rohu – sláčikové kvarteto mladých umelcov, ktorí robia reklamu svojmu novému CD, hudobníci hrajúci  na nezvyčajné hudobné nástroje ako napríklad poháre, umelci s mydlovými bublinami, šperkári, chovatelia holubov a v neposlednom rade všade prítomný maliari a karikaturisti. Všade kam človek príde – tisíce a tisíce turistov. Prejsť cez Karlov most v sobotu po zotmení bol priam heroický výkon, omnoho väčší ako počas slnečného svitu. Ľudia sledujúci západ slnka nad majestátnym Pražským hradom, fotiaci si malebné zákutia Stovežatej…

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

A práve pražský hrad bol pre mňa vrchol celovíkendového programu. Ako milovník histórie a architektúry som si prišiel na svoje. A to nielen počas sobotňajšej 5 hodinovej prehliadky, ale ešte viac na druhý deň počas nedeľnej bohoslužby. Miesta, ktoré boli v sobotu uzatvorené pre návštevníkov počas prehliadky, v nedeľu boli voľne prístupné. Po bohoslužbe, keď sa neponáhľate na iné miesta vás nechajú nerušene počúvať hru na organe, pozrieť si bez rušenia zvedavých turistov katedrálu. A vy pokojne meditujete a rozjímate na miestach posledného odpočinku českých kráľov.

Praha je krásna aj v noci. Kaviarničky a krčmičky, „džavot“ turistov aj miestnych.  Vo výklade ázijských pedikúr sediaci ľudia nechajúci si „obžierať“ nohy malými „mäsožravými“ rybičkami. Obchody so suvenírmi otvorené aj po západe slnka…

Jediným mínusom (okrem vysokých teplôt) bol Strahovský kláštor. Nie tak svojím miestom – to určite nie. To čo ma sklamalo bol prístup ľudí. Už „tetuška“ na v pokladni na nás vľúdne „promluvila“, že či nemáme drobné, zatiaľ čo „tetuška“ v suveníroch neprejavovala žiaden záujem druhá priamo pri knižničných sálach prejavovala angažovanosť až príliš. Každého, kto sa len mihol okolo sály s fotoaparátom kontrolovala, či má „smajlíka – J“ dovoľujúceho mu fotiť. Ale najväčším sklamaním boli dlhé rady pred dverami sál, keďže vstup do nich je zakázaný. Celú tú krásu uvidíte len spoza povrazu medzi zárubňami dverí. Strahovská knižnica je nádherná, ale stojí na zváženie prístup personálu. Po tak vyčerpávajúcom zážitku je treba načerpať nové sily a nie je lepšie miesto ako „Strahovský Klášterní Pivovar“. Pre mňa ako „pivára“ a možno aj „gurmána“ padlo na úrodnú pôdu zájsť na „pivo a svíčkovou“. Pre záujemcov toto skvelé miesto sa nachádza hneď oproti vstupu do knižníc.

Praha je nádherná, úžasná, skvelá… Určite sa oplatí vidieť. Tak ako som si to povedal na začiatku tak isto som si to hovoril aj pri odchode: “Sem sa určite raz vrátim…”

10403309_712559415448395_8931756039081703562_n

Posted in Albumy | Leave a comment

bezOČIvci II.

Pokračovanie serie fotiek inšpirovanú nevidiacimi ľuďmi…

Fotoaparát: digitálna zrkadlovka Olympus E 500, objektív Olympus digital 14-42  f3,5

383567_378488622188811_1870897550_n 389316_355123637858643_121875243_n 482235_508115265892812_1043511767_n 540331_355123704525303_1014775590_n389324_355123787858628_52274065_n

Posted in Albumy | Leave a comment

Malá smutná víla

S Vickie som sa stretol za účelom fotenia ešte začiatkom leta 2013. Téma lesných víl učarovala nielen nejednému maliarovi či fotografovi, ale aj mne.  A tu je naša verzia malej smutnej víly. :-)

Model: Vickie

Fotoaparát: digitálna zrkadlovka Olympus E 500, objektív Olympus digital 14-42  f3,5

543838_558076044230067_179548454_n

Posted in Albumy | Leave a comment

Tajomné mestá II. – Bratislava

Bratislava – hlavné mesto Slovenska. Mesto s bohatou históriou. Keď som začal písať tento článok nemohol som ani tušiť, že po čase tu budem žiť.

Asi pred rokom a pol vznikla prvá fotka tohto článku. Chcel som, aby o Bratislave písal niekto, kto má k nej trošku aj citový vzťah, niekto kto sa v nej narodil, vyrastal a žije v nej celý život, ale aj niekto kto toho precestoval toľko, že má dostatočný nadhľad nad vecou. A tak som poprosil jedného dlhoročného kamaráta, nech mi napíše sprievodný text k mojím fotkám. Lenže osud bol k tomuto článku nemilosrdný (tak ako k celej stránke) a celý tento “projekt” upadol tak trochu do zabudnutia.

A tak čas plynul. V lete som si našiel prácu a presťahoval som sa do Bratislavy. Vzniklo aj nové logo nad ktorým som rozmýšľal dovtedy, čo fotím. Ale dokončiť tento článok nebolo kedy. Len občas som si na prechádzku bratislavským Starým Mestom zobral svojho “Olyho” a spravili sme pár záberov. Teda spravil ich on. Ja som len stláčal spúšť.

Občas, keď som mal trošku času, som sa k tým fotkám vrátil. Trošku sa s nimi pohral, pridal na Facebook, ale dokončiť tento článok mi proste nebolo súdené. A aj kamarát zrejme zabudol na to, že mi sľúbil pár viet k mojím fotkám. Jednoducho na veľké editácie nebol čas a niekedy ani chuť.

A tak som sa len prechádzal po meste a sem tam dačo cvakol. Inšpiroval sa krásami stredovekej architektúry. Nasával históriu mesta, kde sa “varili” dejiny nielen Slovenska ale niekedy aj celej Európy. Viem, znie to trošku pateticky, ale nie som rodený Bratislavčan. Nemám k tomuto mestu taký vzťah. Stále som len cudzinec vo veľkom meste. Aj keď z pôvodne historického cestopisu sa stáva trošku iný článok…

A možno raz príde čas aj na ten plánovaný článok…

Facebook

 

Posted in Albumy, Články | Leave a comment

Poézia farieb I.

 

Ráno

Krvavé ráno, vrah snov,
zobúdzam sa s mysľou zmätenou.
Neviem, čo je pravda, čo len sen,
len jedno viem,
prázdne miesto v mojej posteli
je vecou, prečo nie som veselý.

Zas som bez známok života,
pribitý na vrchu Golgota.
Slzami skropenej cesty,
z vyslovenej poslednej vety,
vycítil svoju samotu a prázdno,
spadol som totiž na dno.

Duša čierna jak hlbiny oceánu,
mi pohltí budúcnosť vysnenú.
Slnko drak sedemhlavý
vytrhni ma z únavy.
Daj mi krásu pocítiť,
aby som si svet mohol obľúbiť.

 

 

Posted in Albumy, Články | Leave a comment

“bezOČIvci”

 

Oči. Brána do duše. Zmysel, ktorým vnímame všetko navôkol. Umožňujú nám videnie svetla, farby a tvaru telies a priestorovú orientáciu. Vnímame nimi krásu tohto sveta. Ale zamyslel sa niekto z nás nad tým, čo by bolo, keby nie sme obdarení týmto zmyslom? Čo by ste robili, keby namiesto lúky plnej kvetov vidíte len čiernu tmu? Keby nepoznáte svet podľa farieb ale len podľa hmatu a tvarov?

Osud nás zaveje do rôznych situácii. A tak aj ja som sa počas vysokoškolskej praxe ocitol na Krajskom stredisku Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Nitre v spoločnosti vždy veselých tých, ktorí sa snažia pomôcť ľuďom bez zraku. Vďaka nim viem, aké je to “pozerať” film pre nevidiacich, naučil som sa chodiť po schodoch zo zavretými očami, viem hrať “Človeče, nehnevaj sa!” po hmate, dokonca viem prečítať pár znakov v Brailovom písme. Viem aké je to vrhať pod kolesá aut len s ochranou bielej paličky. A to vám poviem, že nie je sranda, keď vám prebehne pred nosom auto vo veľkej rýchlosti. Spoznal som svet bez očí. Síce len na chvíľku.

A možno práve vtedy medzi týmito ľuďmi mi napadla myšlienka stvárniť tento svet umeleckou formou. Formou fotografie upozorniť na to, že tu žijú ľudia, ktorí nás nevidia. Neposudzujú náš zovňajšok, ale vidia len a len to, čo je v nás. Ľudia, ktorí sú pri niektorých činnostiach odkázaní na cudzie oči. Poviete si “Prečo fotky? Veď tie nevidiaci nevidia!” Lenže oni nepotrebujú sa naučiť žiť s nami. Oni to vedia.

…to be continued…

…snáď…

Posted in Albumy, Články | Leave a comment

Tajomné mestá I. – Nočný Trenčín

Už pár rokov chodievam do Trenčína. Zažil som tam niekoľko západov slnka, niekoľko krásnych nočných pohľadov. Ale nikdy som nemal pri sebe niečo, čím by som to “cvakol”.  No až teraz sa mi podarilo zvečniť tento okamih fotoaparátom. A tak Vám prinášam zopár záberov. Časom možno ešte pár pribudne.

 

 

 

Posted in Albumy, Články | Leave a comment