Poézia farieb I.

 

Ráno

Krvavé ráno, vrah snov,
zobúdzam sa s mysľou zmätenou.
Neviem, čo je pravda, čo len sen,
len jedno viem,
prázdne miesto v mojej posteli
je vecou, prečo nie som veselý.

Zas som bez známok života,
pribitý na vrchu Golgota.
Slzami skropenej cesty,
z vyslovenej poslednej vety,
vycítil svoju samotu a prázdno,
spadol som totiž na dno.

Duša čierna jak hlbiny oceánu,
mi pohltí budúcnosť vysnenú.
Slnko drak sedemhlavý
vytrhni ma z únavy.
Daj mi krásu pocítiť,
aby som si svet mohol obľúbiť.

 

 

This entry was posted in Albumy, Články. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>