Tajomné mestá III. – Stovežatá Praha

Určite si každý z nás aspoň raz za život povedal: “Sem sa musím ešte vrátiť.” Ja som túto vetu vyslovil už v prvý deň nášho “predĺženého víkendu” v Prahe. Milujem starobylé mestá, milujem historickú architektúru, milujem prechádzky po neznámych miestach a mestách. Praha je to miesto, kde som si prišiel na „svoje“.

Praha je plná prekvapení. Pouličný umelci rôzneho žánru sú na každom rohu – sláčikové kvarteto mladých umelcov, ktorí robia reklamu svojmu novému CD, hudobníci hrajúci  na nezvyčajné hudobné nástroje ako napríklad poháre, umelci s mydlovými bublinami, šperkári, chovatelia holubov a v neposlednom rade všade prítomný maliari a karikaturisti. Všade kam človek príde – tisíce a tisíce turistov. Prejsť cez Karlov most v sobotu po zotmení bol priam heroický výkon, omnoho väčší ako počas slnečného svitu. Ľudia sledujúci západ slnka nad majestátnym Pražským hradom, fotiaci si malebné zákutia Stovežatej…

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

A práve pražský hrad bol pre mňa vrchol celovíkendového programu. Ako milovník histórie a architektúry som si prišiel na svoje. A to nielen počas sobotňajšej 5 hodinovej prehliadky, ale ešte viac na druhý deň počas nedeľnej bohoslužby. Miesta, ktoré boli v sobotu uzatvorené pre návštevníkov počas prehliadky, v nedeľu boli voľne prístupné. Po bohoslužbe, keď sa neponáhľate na iné miesta vás nechajú nerušene počúvať hru na organe, pozrieť si bez rušenia zvedavých turistov katedrálu. A vy pokojne meditujete a rozjímate na miestach posledného odpočinku českých kráľov.

Praha je krásna aj v noci. Kaviarničky a krčmičky, „džavot“ turistov aj miestnych.  Vo výklade ázijských pedikúr sediaci ľudia nechajúci si „obžierať“ nohy malými „mäsožravými“ rybičkami. Obchody so suvenírmi otvorené aj po západe slnka…

Jediným mínusom (okrem vysokých teplôt) bol Strahovský kláštor. Nie tak svojím miestom – to určite nie. To čo ma sklamalo bol prístup ľudí. Už „tetuška“ na v pokladni na nás vľúdne „promluvila“, že či nemáme drobné, zatiaľ čo „tetuška“ v suveníroch neprejavovala žiaden záujem druhá priamo pri knižničných sálach prejavovala angažovanosť až príliš. Každého, kto sa len mihol okolo sály s fotoaparátom kontrolovala, či má „smajlíka – J“ dovoľujúceho mu fotiť. Ale najväčším sklamaním boli dlhé rady pred dverami sál, keďže vstup do nich je zakázaný. Celú tú krásu uvidíte len spoza povrazu medzi zárubňami dverí. Strahovská knižnica je nádherná, ale stojí na zváženie prístup personálu. Po tak vyčerpávajúcom zážitku je treba načerpať nové sily a nie je lepšie miesto ako „Strahovský Klášterní Pivovar“. Pre mňa ako „pivára“ a možno aj „gurmána“ padlo na úrodnú pôdu zájsť na „pivo a svíčkovou“. Pre záujemcov toto skvelé miesto sa nachádza hneď oproti vstupu do knižníc.

Praha je nádherná, úžasná, skvelá… Určite sa oplatí vidieť. Tak ako som si to povedal na začiatku tak isto som si to hovoril aj pri odchode: “Sem sa určite raz vrátim…”

10403309_712559415448395_8931756039081703562_n

This entry was posted in Albumy. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>